Grande Ouverture : Plus de 65 formations disponibles pour booster votre avenir !"
Valè Modil sa a: 2 Kredi Objektif: Etabli baz kominikasyon oral, salitasyon, ak idantite pèsonèl.
1. Konvèsasyon Fondasyon an (The Master Script)
Etidyan an dwe pratike pwononsyasyon chak fraz sa yo jiskaske li santi l alèz.
A: Ciao! Come stai? (Alo! Kijan ou ye?)
B: Sto bene, grazie. E tu? (Mwen byen, mèsi. E ou menm?)
A: Sto bene. Mi chiamo Alfred. Vengo dagli Stati Uniti d'America, sono americano e parlo inglese. (Mwen byen. Mwen rele Alfred. Mwen soti Ozetazini, mwen se Ameriken epi mwen pale angle.)
A: Ho 25 anni, sono un dottore e lavoro in un ospedale. (Mwen gen 25 an, mwen se yon doktè epi mwen travay nan yon lopital.)
A: Sono sposato. Mia moglie si chiama Lounedy. Lei viene dal Messico, è messicana e parla spagnolo. (Mwen marye. Madanm mwen rele Lounedy. Li soti Meksik, li se Meksikèn epi li pale panyòl.)
A: Lei è un'infermiera e lavora in una clinica. Abbiamo due figli. (Li se yon enfimyè epi li travay nan yon klinik. Nou gen de timoun.)
B: Piacere di conoscerti, Alfred. (Mwen kontan fè konesans ou, Alfred.)
A: Ci vediamo! A presto. (N'a wè! A byento.)
2. Kreyòl kòm pon pou gramè (Teacher's Tip)
Nan moman sa a, ou ka itilize Kreyòl la pou eksplike diferans estriktirèl yo:
Vèb Etre (Essere): "Sono" (Mwen se), "È" (Li se). Fè etidyan an wè ki jan vèb la chanje selon moun k ap pale a.
Vèb Travay (Lavorare): "Lavoro" (Mwen travay), "Lavora" (Li travay).
Posesif: Eksplike "Mia moglie" (Madanm mwen), kote an italyen, nou mete posesif la anvan non an.
Valè Modil sa a: 2 Kredi Objektif: Mètrizze salitasyon fòmèl ak enfòmèl, epi konnen kilè pou itilize yo.
1. Salitasyon enfòmèl (Informale) - Pou zanmi, fanmi, ak moun ou konnen byen.
Ciao!: (Alo / Orevwa) – Pi popilè a. Itilize l nenpòt ki lè.
Ehi!: (Hey!) – Trè enfòmèl, tankou "Hey" an angle.
Come va?: (Kijan sa prale?) – Yon fason pou mande nouvèl san w pa atann yon repons detaye.
2. Salitasyon fòmèl (Formale) - Pou chèf ou, yon moun ou pa konnen, oswa yon moun ki pi gran.
Buongiorno: (Bonjou) – Itilize depi maten jiska anviwon 2:00 PM oswa 3:00 PM.
Buon pomeriggio: (Bon aprè-midi) – Itilize nan fen aprè-midi (mwens komen pase "Buongiorno").
Buonasera: (Bonswa) – Itilize apati 4:00 PM oswa 5:00 PM jiskaske ou ale dòmi.
Arrivederci: (Orevwa) – Fason ki pi kòrèk pou di orevwa nan yon kontèks fòmèl.
3. Sitiyasyon pratik (Egzèsis pou etidyan an)
Sitiyasyon Salitasyon ki apwopriye
W ap antre nan yon biwo/magazen maten an Buongiorno
Ou rankontre yon zanmi nan lari Ciao! Come stai?
W ap kite yon restoran nan aswè Buonasera / Arrivederci
Ou vle di yon moun "A demen" A domani
4. Kreyòl kòm pon (Teacher's Tip)
Distenksyon an: Eksplike etidyan yo ke an italyen, "Ciao" itilize ni pou salye (Hello), ni pou di orevwa (Goodbye).
Konbitasyon: Aprann yo konbine salitasyon ak mande nouvèl:
Buongiorno, come sta? (Fòmèl: Bonjou, kijan ou ye?)
Ciao, come stai? (Enfòmèl: Alo, kijan ou ye?)
Objektif: Egzèse kapasite pou chwazi ant langaj fòmèl (pou moun ou respekte) ak langaj enfòmèl (pou zanmi).
Pati A: Chwazi bon salitasyon an (Scegli il saluto corretto)
Mande etidyan an pou l chwazi ki salitasyon ki pi bon pou chak sitiyasyon:
Ou rankontre pwofesè w la nan maten. Kisa ou di?
(a) Ciao!
(b) Buongiorno.
Ou rankontre pi bon zanmi w la nan lari. Kisa ou di?
(a) Arrivederci.
(b) Ciao!
W ap kite yon magazen an nan aswè (apre 6 è). Kisa ou di?
(a) Buonasera.
(b) Ciao!
Pati B: Konvèsasyon "Roleplay" (Completa il dialogo)
Mande etidyan an pou l ranpli espas vid yo nan dyalòg sa yo:
Dyalòg 1 (Enfòmèl - Ant de zanmi)
Marco: __________! Come stai?
Anna: Sto bene, grazie. E __________?
Marco: Tutto bene! __________! (Orevwa)
Dyalòg 2 (Fòmèl - Avèk yon doktè)
Alfred: __________, Dottore.
Dottore: Buongiorno. Come __________? (Ki jan ou ye - fòmèl)
Alfred: Sto bene, grazie. __________! (Orevwa - fòmèl)
Nòt pou Pwofesè a (Nota per l'insegnante)
Ki jan pou evalye:
Pou Pati A: Tcheke si etidyan an konprann diferans ant "Buongiorno" (fòmèl/maten) ak "Ciao" (enfòmèl).
Pou Pati B: Nan dyalòg fòmèl la, gade si etidyan an itilize "Come sta?" (ak 'a') olye de "Come stai?" (ak 'ai'), sa montre li konprann diferans lan.
Valore del Modulo: 3 Crediti Obiettivo: Konjige vèb "Essere", idantifye peyi, nasyonalite ak lang pou tout moun (gason/fi).
1. Verbo "Essere" (Vèb Etre nan prezan)
Anvan nou kòmanse, etidyan an dwe konnen "skelèt" sa a:
Io sono (Mwen se / Mwen ye)
Tu sei (Ou se / Ou ye)
Lui / Lei è (Li se / Li ye - Lui pou gason, Lei pou fi)
Noi siamo (Nou se / Nou ye)
Voi siete (Nou se / Nou ye - fòmèl oswa pliryèl)
Loro sono (Yo se / Yo ye)
2. Esercizio di Struttura (Estrikti fraz)
Pou chak peyi, nou bezwen twa eleman: Peyi (kote a), Nasyonalite (kisa m ye), Lang (kisa m pale).
Peyi (Stato) Nasyonalite (Maschile/Femminile) Lang (Lingua)
Haiti Haitiano / Haitiana Creolo
Italia Italiano / Italiana Italiano
Francia Francese Francese
Spagna Spagnolo / Spagnola Spagnolo
Stati Uniti Americano / Americana Inglese
3. Esempi (Modèl fraz)
Men kijan etidyan an pral konbine tout bagay sa yo:
Lui è Haitiano. (Li se Ayisyen.)
Loro sono Americani. (Yo se Ameriken.)
Lei è Francese e parla francese. (Li se Fransèz epi li pale franse.)
Noi siamo Italiani. (Nou se Italyen.)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Akò (Accordo): Nan italyen, nasyonalite a dwe dakò ak sèks moun nan.
Si se yon gason, n ap fini ak -o (Italiano).
Si se yon fi, n ap fini ak -a (Italiana).
Remak: Gen mo ki fini ak -e (tankou Francese) ki rete menm jan pou gason kou fi.
Vèb "Parlare" (Pale): Pandan n ap itilize "Essere" pou nasyonalite, n ap prezante vèb "Parlare" pou lang yo (Io parlo, tu parli, lui parla...).
Devwa (Compito): Mande etidyan an pou l fè 5 fraz kote l prezante 5 moun diferan (zanmi oswa fanmi) ak estrikti sa a:
Non moun nan + Peyi l soti + Nasyonalite l + Lang li pale.
Valore del Modulo: 3 Crediti Obiettivo: Konekte pwofesyon ak kote travay la, epi metrize konjigezon vèb yo nan prezantasyon kout.
1. Il Vocabolario (Pwofesyon + Kote)
Isit la, nou montre kisa moun nan ye (Essere) ak kote l travay (Lavorare).
Professione (Pwofesyon) Luogo di Lavoro (Lye travay)
Dottore / Dottoressa In ospedale (Nan lopital)
Infermiere / Infermiera In clinica (Nan klinik)
Insegnante A scuola (Nan lekòl)
Cuoco / Cuoca Al ristorante (Nan restoran)
Autista Per strada / In taxi (Nan lari / nan taxi)
Segretario / Segretaria In ufficio (Nan biwo)
2. La Grammatica: Presente Indicativo (Vèb Lavorare)
Nan italyen, vèb ki fini ak -are (tankou Lavorare) swiv yon règ senp pou yo konjige. Gade kijan li chanje:
Io lavoro (Mwen travay)
Tu lavori (Ou travay)
Lui / Lei lavora (Li travay)
Noi lavoriamo (Nou travay)
Voi lavorate (Nou travay - pliryèl)
Loro lavorano (Yo travay)
3. Esempi di frasi (Modèl fraz pou etidyan an)
Io sono un dottore, lavoro in un ospedale.
Lei è una segretaria, lavora in un ufficio.
Loro sono insegnanti, lavorano a scuola.
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Règ terminasyon an: Ede etidyan an wè modèl sa a:
Io toujou fini ak -o.
Lui/Lei toujou fini ak -a.
Atik: Fè atansyon ak kote travay yo. Pa egzanp, in ospedale (nan lopital) kont a scuola (nan lekòl). Nou pral aprann sa yo piti piti kòm "prepozisyon kote".
Devwa (Compito):
Mande etidyan an pou l fè yon lis 4 moun li konnen (fanmi oswa zanmi) epi prezante yo ak estrikti sa a:
[Non moun nan] + [Se kisa li ye?] + [Kote li travay?]
Egzanp: "Jean se yon chofè, li travay nan yon taxi." $\rightarrow$ "Jean è un autista, lavora in un taxi."
Valore del Modulo: 3 Crediti Obiettivo: Konekte pwofesyon an ak aksyon espesifik (verbo d'azione) ak kote travay la.
1. Vocabolario: Professioni, Azioni e Luoghi
Isit la, elèv la aprann "triptik" sa a: Mwen se kisa? / Mwen fè kisa? / Mwen travay ki kote?
Professione Azione (Verbo) Luogo di Lavoro
Cuoco/a Cucinare (Kwit) In un ristorante
Cameriere/a Servire (Sèvi) In un ristorante
Dottore/essa Curare i pazienti (Swaye pasyan) In un centro medico
Insegnante Insegnare (Anseye) A scuola
Autista Guidare (Kondwi) In un taxi
Giornalista Scrivere (Ekri) In un giornale
2. Grammatica: Verbi d'azione (Vèb aksyon)
Nan Modulo sa a, nou sèvi ak vèb ki fini an -are, -ere, ak -ire.
Cucinare (-are): Io cucino, tu cucini, lui/lei cucina, noi cuciniamo, voi cucinate, loro cucinano.
Servire (-ire): Io servo, tu servi, lui/lei serve, noi serviamo, voi servite, loro servono.
Scrivere (-ere): Io scrivo, tu scrivi, lui/lei scrive, noi scriviamo, voi scrivete, loro scrivono.
3. Esempi per lo studente (Modèl fraz)
Io sono un cuoco, io cucino, io lavoro in un ristorante. (Mwen se yon kizinye, mwen kwit manje, mwen travay nan yon restoran.)
Lei è una cameriera, lei serve il cibo, lei lavora in un ristorante. (Li se yon sèvèz, li sèvi manje, li travay nan yon restoran.)
Noi siamo dottori, noi curiamo i pazienti, noi lavoriamo in un centro medico. (Nou se doktè, nou swaye pasyan, nou travay nan yon sant medikal.)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Elaji konpetans la: Elèv la ap remake kounye a ke gen vèb ki pa fini ak -are (tankou servire oswa scrivere). Eksplike yo ke vèb sa yo gen yon ti diferans nan fason yo konjige, men règ la rete menm pou "Io" (fini ak -o) ak "Lui/Lei" (fini ak yon vwayèl).
Pratik: Ankouraje elèv la pou l pa jis repete fraz la, men pou l imajine aksyon an pandan l ap di l.
Devwa (Compito): Mande elèv la pou l chwazi 3 pwofesyon nan lis la epi fè 3 fraz pou chak (1 pou tèt li, 1 pou yon moun li konnen, 1 pou yon gwoup moun).
Egzanp: "Noi siamo insegnanti, noi insegniamo, noi lavoriamo a scuola."
Valore del Modulo: 4 Crediti
Obiettivo: Metrize chif (kardinal ak òdinal), lè a, kalandriye a (jou, mwa, ane), ak sezon yo.
1. I Numeri (Chif yo)
Numeri Cardinali (Konbyen): 1 (uno), 2 (due), 3 (tre)... 20 (venti), 25 (venticinque), 40 (quaranta), 100 (cento), 2026 (duemilaventisei), 2030 (duemilatrenta).
Numeri Ordinali (Lòd): Primo (premye), secondo (dezyèm), terzo (twazyèm), quarto (katriyèm)...
2. Il Tempo (Tan ak Lè)
Che ore sono? (Ki lè li ye?) $\rightarrow$ Sono le tre. (Li twa è.)
I giorni (Jou yo): Lunedì, Martedì, Mercoledì, Giovedì, Venerdì, Sabato, Domenica.
I mesi (Mwa yo): Gennaio, Febbraio, Marzo, Aprile, Maggio, Giugno, Luglio, Agosto, Settembre, Ottobre, Novembre, Dicembre.
Le stagioni (Sezon yo): Primavera (prentan), Estate (ete), Autunno (otòn), Inverno (ivè).
3. Esempi di conversazione (Modèl fraz)
"Quanti anni hai?" (Konbyen ane ou genyen?) $\rightarrow$ "Ho 40 anni." (Mwen gen 40 an.)
"Qual è la tua data di nascita?" (Ki dat ou fèt?) $\rightarrow$ "Sono nato il 15 luglio 1986." (Mwen fèt 15 jiyè 1986.)
"Che giorno è oggi?" (Ki jou jodi a?) $\rightarrow$ "Oggi è mercoledì 3 giugno 2026." (Jodi a se mèkredi 3 jen 2026.)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
"Avoir" vs "Essere": Atansyon! Nan kreyòl ak angle nou itilize "mwen gen 40 an" (I have 40 years). Nan italyen, nou itilize vèb "Avere" (genyen). Ho 40 anni.
Dat yo: Eksplike etidyan yo ke an italyen, pou dat yo, nou itilize nimewo kadinal (eksepte pou premye jou mwa a ki se "il primo").
Sezon yo: Li enpòtan pou yo konnen yo pou yo ka pale de vwayaj oswa de aktivite travay yo selon sezon an.
5. Esercizio: La mia vita in date (Devwa)
Mande etidyan an pou l ranpli tablo sa a pou li:
Mia età: (Laj mwen)
Il mio compleanno: (Dat anivèsè mwen)
Anno attuale: (Ane nou ye a - 2026)
Anno futuro: (Yon ane nan fiti - 2030)
La mia stagione preferita: (Sezon mwen pi renmen an)
Valore del Modulo: 3 Crediti Obiettivo: Dekri estati sivil, idantifye manm fanmi an, epi sèvi ak adjektif posesif ak alfabè a.
1. Stato Civile e Famiglia (Vokabilè)
Stato civile: Sposato/a (Marye), Celibe (Sèlibata - gason), Nubile (Sèlibata - fi).
Membri della famiglia:
Padre (Papa), Madre (Manman)
Fratello (Frè), Sorella (Sè)
Zio (Tonton), Zia (Tant)
Nipote (Neve/Nyes/Pitit pitit)
Figlio/a (Pitit gason/fi)
2. Gli Aggettivi Possessivi (Adjektif Posesif)
Nan italyen, posesif la dako ak objè ou posede a (pa ak moun ki posede a).
Il mio / La mia (Mwen)
Il tuo / La tua (Ou)
Il suo / La sua (Li - gason oswa fi)
Il nostro / La nostra (Nou)
Il vostro / La vostra (Nou - pliryèl)
Il loro / La loro (Yo)
3. Esempi di conversazione (Modèl fraz)
"Come si chiama tua moglie?" (Kijan madanm ou rele?)
"Mia moglie si chiama Lounedy. Si scrive: L-O-U-N-E-D-Y." (Madanm mwen rele Lounedy. Li ekri...)
"Lui è mio fratello, si chiama Alfred." (Li se frè m, li rele Alfred.)
"Il nome di mio padre è..." (Non papa m se...)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Alfabè a: Egzèse etidyan an sou chak lèt yo (A-B-C-D-E-F-G...). Sa enpòtan anpil pou yo ka "épeler" non yo.
Posesif + Fanmi: Yon règ enpòtan an italyen: Nou pa janm sèvi ak atik (il, la) anvan posesif lè n ap pale de fanmi ki an sengilye (egzanp: Mio padre epi non pas Il mio padre).
Nipote: Eksplike etidyan an mo Nipote a itilize ni pou neve/nyes, ni pou pitit pitit (gason/fi). Kontèks la ap di yo kiyès li ye.
5. Esercizio: Il mio albero genealogico (Devwa)
Mande etidyan an pou l fè yon "pye fanmi" senp:
Ekri non madanm/mari l (si l genyen).
Ekri non papa l ak manman l.
Eseye "épeler" (sple) tout non sa yo byen fò pou pratike alfabè a.
Fè 3 fraz lè l sèvi ak adjektif posesif yo (Mio, Mia).
Valore del Modulo: 3 Crediti
Obiettivo: Kapab poze epi reponn kesyon sou idantite, pwofesyon, ak fanmi, epi fini yon konvèsasyon byen.
1. Le Domande Fondamentali (Kesyon yo)
Men kijan pou nou estriktire "entèvyou" a pou etidyan an:
Chi sei? (Ki moun ou ye?) $\rightarrow$ Sono Alfred.
Di dove sei? (Kote ou soti?) $\rightarrow$ Vengo dagli Stati Uniti.
Qual è la tua nazionalità? (Ki nasyonalite ou?) $\rightarrow$ Sono americano.
Che lingua parli? (Ki lang ou pale?) $\rightarrow$ Parlo inglese.
Che lavoro fai? (Kisa ou fè kòm travay?) $\rightarrow$ Sono un dottore.
Dove lavori? (Ki kote ou travay?) $\rightarrow$ Lavoro in una clinica.
Sei sposato o celibe? (Èske ou marye oswa selibatè?) $\rightarrow$ Sono sposato.
Quanti anni hai? (Ki laj ou?) $\rightarrow$ Ho 25 anni. (Remak: Ou te di 5 nan mesaj ou a, men mwen korije l pou 25 pou l matche ak modil 1 an.)
2. Parlare della Famiglia (Pale sou fanmi an)
Lè yo poze kesyon sou mari oswa madanm:
Parlami di tua moglie/tuo marito. (Pale m de madanm ou/mari w.)
Resposta: "Mia moglie si chiama Lounedy. Lei è messicana, è un'infermiera e lavora in una clinica."
3. Piacere e Chiusura (Fè konesans ak Orevwa)
Apre konvèsasyon an, li enpòtan pou fini ak bon jan fòmil:
Piacere di conoscerti! (Kontan fè konesans ou!)
È stato un piacere. (Se te yon plezi.)
Ci vediamo! / A presto! (N'a wè / A byento!)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Estrikti "Che lavoro fai?": Eksplike etidyan yo ke an italyen, lè nou mande sa yon moun fè kòm pwofesyon, nou di "Che lavoro fai?" (Kisa travay ou fè?).
Repons lan: Fè yo atansyon pou yo toujou repete vèb la: Dove lavori? -> Io lavoro... (Mwen travay...). Sa ede yo memorize konjigezon an.
Laj: Sere boulon sou erè klasik "I am 25" (mwen se 25). An italyen se Ho 25 anni (Mwen gen 25 an).
5. Esercizio: Il "Roleplay" Totale (Devwa)
Mande etidyan an pou l anrejistre tèt li (oswa pratike ak yon zanmi) ap reponn tout kesyon sa yo nan yon sèl fwa.
Poze tèt ou kesyon yo.
Reponn yo nan yon lòd lojik.
Fini konvèsasyon an ak yon fraz "Piacere" ak "A presto".
Valore del Modulo: 4 Crediti Obiettivo: Kapab dekri yon woutin chak jou avèk presizyon, lè l sèvi avèk adverb frekans.
1. Il Dialogo (Konvèsasyon an)
A: Cosa fai ogni mattina? (Kisa ou fè chak maten?)
B: Ogni mattina mi sveglio (Chak maten mwen leve), prego (Mwen Priye), leggo la mia Bibbia(Mwen li Bib Mwen), faccio la doccia(Mwen pran douch mwen), mi lavo i denti (mwen bwose dan'm), mi pettino (Mwen penyen tet mwen), mi vesto (Mwen abiye'm), bevo una tazza di caffè (Mwen bwe yon tas kafe) e mangio del pane con burro di arachidi(E mwen manje pen ak manba), e poi vado a scuola/al lavoro (Epi mwen ale lekol/Travay).
2. Adverbi di Frequenza (Adverb frekans)
Pou nou elaji konvèsasyon an, ann entegre adverb sa yo nan repons yo:
Sempre (Always)
Di solito (Usually)
Spesso (Often)
A volte (Sometimes)
Raramente (Rarely)
Mai (Never)
Ogni giorno (Every day)
Ogni mese (Every month)
Ogni anno (Every year)
3. Esempi con Adverbi (Egzanp pou etidyan an)
Mande etidyan an pou l modifye fraz li yo ak adverb sa yo:
Di solito, ogni mattina mi sveglio e prego. (An jeneral, chak maten mwen leve epi m priye.)
Spesso leggo la Bibbia prima di andare al lavoro. (Souvan mwen li Bib la anvan m ale travay.)
A volte bevo il caffè, ma raramente mangio pane con burro di arachidi. (Pafwa mwen bwè kafe, men raman mwen manje pen ak bè pistach.)
Non vado mai a scuola la domenica. (Mwen pa janm ale lekòl dimanch.)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Plasman Adverb yo: Nan italyen, adverb yo anjeneral mete anvan vèb la (ex: Spesso leggo), men nou ka mete yo nan kòmansman fraz la tou pou bay plis anfaz (ex: Di solito mi sveglio...).
Vèb Refleksif: Remake vèb tankou Svegliarsi (Leve), Lavarsi (Lave tèt ou), Pettinarsi (Penyen tèt ou). Sa yo se vèb "Refleksif". Eksplike etidyan an ke yo bezwen itilize "mi" (mwen), "ti" (ou), "si" (li) anvan vèb la.
Valore del Modulo: 4 Crediti
Obiettivo: Dekri aksyon k ap fèt menm moman an (an dirèk).
1. Konvèsasyon an (Il dialogo)
A: Cosa stai facendo ora? (Kisa w ap fè kounye a?)
B: Ora sto svegliandomi, sto pregando, sto leggendo la mia Bibbia, sto facendo la doccia, sto lavando i miei denti, mi sto pettinando, mi sto vestendo, sto bevendo una tazza di caffè, sto mangiando del pane con burro di arachidi e poi sto andando a scuola/al lavoro.
2. Kijan sa fonksyone (Spiegazione grammaticale)
Prezan kontini an sèvi pou dekri yon aksyon ki an aksyon (ki poko fini).
Fòmil la: Vèb STARE (nan prezan) + GERUNDIO (vèb prensipal la).
Stare (Konjigezon): Io sto, Tu stai, Lui/Lei sta, Noi stiamo, Voi state, Loro stanno.
Gerundio (-are $\rightarrow$ -ando): Cucinare $\rightarrow$ Cucinando.
Gerundio (-ere/-ire $\rightarrow$ -endo): Servire $\rightarrow$ Servendo / Scrivere $\rightarrow$ Scrivendo.
3. Time Markers (Makè tan)
Lè w ap itilize prezan kontini, ou dwe itilize makè ki montre moman an:
Ora / Adesso (Kounye a)
In questo momento (Nan moman sa a)
Attualmente (Aktyèlman)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Poukisa itilize l? Nan kreyòl, nou itilize "ap" (mwen ap travay). Nan italyen, nou itilize Stare pou montre aksyon an ap dewoule devan je nou.
Pozisyon "Refleksif": Nan vèb tankou Svegliarsi, ou gen de chwa:
Mi sto svegliando (Met 'mi' anvan).
Sto svegliandomi (Kole 'mi' nan fen vèb la). Tou de kòrèk, men premye a pi komen.
Devwa (Compito):
Mande etidyan an pou l gade alantou l kounye a epi ekri 3 fraz sou sa l ap fè oswa sa lòt moun bò kote l ap fè.
Egzanp: "Mwen ap li liv la" $\rightarrow$ Sto leggendo il libro.
Valore del Modulo: 4 Crediti Obiettivo: Kapab rakonte aksyon ki fini deja (yè oswa nan yon tan ki pase).
1. Il Dialogo (Konvèsasyon an)
A: Cosa hai fatto ieri? (Kisa ou te fè yè?)
B: Ieri mi sono svegliato, ho pregato, ho letto la mia Bibbia, ho fatto la doccia, mi sono lavato i denti, mi sono pettinato, mi sono vestito, ho bevuto una tazza di caffè, ho mangiato del pane con burro di arachidi e poi sono andato a scuola/al lavoro.
2. Kijan sa fonksyone (Spiegazione grammaticale)
Passato Prossimo fòme ak de pati: Vèb Oksilyè (Avere o Essere) + Participio Passato.
L'Ausiliare (Oksilyè):
Pifò vèb itilize Avere (Ho mangiato).
Vèb ki montre mouvman oswa chanjman eta itilize Essere (Sono andato).
Participio Passato:
Vèb -are: -ato (Cucinato)
Vèb -ere: -uto (Bevuto)
Vèb -ire: -ito (Servito)
3. Time Markers (Makè tan pou pase)
Ieri (Yè)
Ieri mattina (Yè maten)
La settimana scorsa (Semèn pase)
Un'ora fa (Sa gen yon èdtan)
Recentemente (Resamman)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Akò (Accordo): Lè w sèvi ak Essere, patisip pase a dwe chanje selon sèks moun k ap pale a:
Alfred (gason) è andato.
Lounedy (fi) è andata.
Vèb Refleksif: Tout vèb refleksif (tankou svegliarsi) toujou pran Essere nan tan pase a.
Devwa (Compito): Mande etidyan an pou l ekri 5 fraz sou sa l te fè yè swa (apre travay).
Valore del Modulo: 4 Crediti Obiettivo: Dekri aksyon ki te kontini oswa abitid nan yon moman presi nan pase a.
1. Il Dialogo (Konvèsasyon an)
A: Cosa stavi facendo ieri alle 5 del pomeriggio? (Kisa ou t ap fè yè a 5 è nan aprè-midi?)
B: Ieri alle 5, stavo pregando, leggevo la mia Bibbia, facevo la doccia, mi lavavo i denti, mi pettinavo, mi vestivo e bevevo il mio caffè.
2. Kijan sa fonksyone (Spiegazione grammaticale)
Nou gen de fason pou nou eksprime "pase kontini":
Fòm senp (Imperfetto): Leggevo (Mwen t ap li / Mwen te konn li).
Fòm avanse (Stare + Gerundio): Stavo leggendo (Mwen te nan mitan m ap li).
Konjigezon (Imperfetto):
-are (-avo): Io parlavo, tu parlavi, lui/lei parlava, noi parlavamo, voi parlavate, loro parlavano.
-ere (-evo): Io scrivevo, tu scrivevi, lui/lei scriveva, noi scrivevamo, voi scrivevate, loro scrivevano.
-ire (-ivo): Io servivo, tu servivi, lui/lei serviva, noi servivamo, voi servivate, loro servivano.
3. Time Markers (Makè tan pou pase a)
Ieri alle 5 (Yè a 5 è)
Mentre (Pandan ke)
Ogni giorno, in quel periodo (Chak jou, nan peryòd sa a)
Quando ero piccolo (Lè m te piti)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Kontras la: Imperfetto itilize anpil pou deskripsyon (tan an, santiman) ak pou aksyon ki te konn repete souvan.
Diferans lan:
Ho bevuto = Mwen bwè kafe a (aksyon an fini).
Bevevo = Mwen te konn bwè kafe / Mwen t ap bwè kafe (abitid oswa aksyon ki t ap dewoule).
Devwa (Compito): Mande etidyan an pou l dekri yon abitid li te genyen lè l te piti (pa egzanp: "Lè m te piti, mwen te konn jwe deyò").
Valore del Modulo: 4 Crediti
Obiettivo: Kapab dekri aksyon ki pral rive demen, semèn pwochèn, oswa nan fiti a.
1. Il Dialogo (Konvèsasyon an)
A: Cosa farai domani? (Kisa ou pral fè demen?)
B: Domani mi sveglierò presto, pregherò, leggerò la mia Bibbia, farò la doccia, mi laverò i denti, mi pettinerò, mi vestirò, berrò una tazza di caffè e mangerò del pane con burro di arachidi, e poi andrò a scuola/al lavoro.
2. Kijan sa fonksyone (Spiegazione grammaticale)
Nan italyen, fiti a fòme nan ajoute yon fen espesyal nan vèb la (enfinisyon an chanje pou tout gwoup vèb yo).
Konjigezon (Terminasyon komen):
Io: -ò
Tu: -ai
Lui/Lei: -à
Noi: -emo
Voi: -ete
Loro: -anno
Egzanp: Mangiare $\rightarrow$ Io mangierò, Tu mangierai, Lui mangierà...
3. Time Markers (Makè tan pou fiti)
Domani (Demen)
Dopodomani (Apre demen)
La settimana prossima (Semèn pwochen)
Il mese prossimo (Mwa pwochen)
Fra un anno (Nan yon ane)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Vèb iregilye: Gen kèk vèb ki chanje rasin yo nan fiti a, tankou Andare (li vin Andrò) oswa Bere (li vin Berrò). Sa yo se vèb kle etidyan an dwe aprann pa kè.
Kontras: Diferans ant Futuro Semplice ak Futuro Anteriore (ki pral vin nan Modulo 15) se ke Fiti Senp la se yon aksyon senp, pandan Fiti Anteryè a se yon aksyon ki pral fini anvan yon lòt aksyon nan fiti.
Devwa (Compito):
Mande etidyan an pou l ekri 3 pwojè li genyen pou demen oswa pou semèn k ap vini an lè l sèvi ak fiti senp la.
Valore del Modulo: 4 Crediti Obiettivo: Dekri aksyon ki pral nan yon pwosesis oswa yon dewoulman nan yon moman presi nan fiti a.
1. Il Dialogo (Konvèsasyon an)
A: Cosa starai facendo domani alle 5 del pomeriggio? (Kisa w ap pral nan mitan ap fè demen a 5 è nan aprè-midi?)
B: Domani alle 5, starò pregando, starò leggendo la mia Bibbia, starò facendo la doccia, starò lavando i miei denti, mi starò pettinando, mi starò vestendo, starò bevendo la mia tazza di caffè e starò andando a scuola/al lavoro.
2. Kijan sa fonksyone (Spiegazione grammaticale)
Sa se yon konbinezon de fiti vèb Stare + Gerundio.
Fòmil la: Futuro Semplice di STARE + GERUNDIO (vèb prensipal la).
Stare (Fiti): Io starò, tu starai, lui/lei starà, noi staremo, voi starete, loro staranno.
Exanp: Starò mangiando (Mwen ap pral nan mitan ap manje).
3. Time Markers (Makè tan pou fiti kontini)
Domani a quest'ora (Demen lè konsa)
Domani alle [ora] (Demen a [lè a])
Mentre starò... (Pandan m ap pral nan mitan ap...)
Fra un'ora (Nan yon èdtan)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Poukisa itilize l? Nou itilize tan sa a pou nou mete aksan sou dire aksyon an nan fiti a. Si ou vle di "mwen pral manje", sèvi ak Fiti Senp. Si ou vle di "mwen pral nan mitan ap manje (pa deranje m)", sèvi ak Fiti Kontini.
Fleksibilite: Nan lang italyen pale (oral), pafwa moun yo sèvi ak Fiti Senp pou tout bagay, men pou ekriti pwofesyonèl ak presizyon, Fiti Kontini a nesesè.
Devwa (Compito): Mande etidyan an pou l imajine sa l ap fè nan yon moman presi demen (pa egzanp: "Demen a midi, mwen pral nan mitan ap travay").
Valore del Modulo: 4 Crediti Obiettivo: Kapab eksprime yon aksyon ki pral fini anvan yon lòt aksyon oswa yon lè presi nan fiti a.
1. Il Dialogo (Konvèsasyon an)
A: Cosa avrai fatto domani alle 6 di sera? (Kisa ou pral fin fè demen a 6 è nan aswè?)
B: Domani alle 6, avrò già pregato, avrò già letto la mia Bibbia, avrò già fatto la doccia, mi sarò già lavato i denti, mi sarò già pettinato, mi sarò già vestito, avrò già bevuto la mia tazza di caffè e avrò già mangiato il mio pane con burro di arachidi, e sarò già andato a scuola/al lavoro.
2. Kijan sa fonksyone (Spiegazione grammaticale)
Li fòme avèk Fiti Senp vèb Oksilyè (Avere o Essere) + Participio Passato.
Fòmil la: (Sarò/Avrò) + Participio Passato.
Egzanp:
Avrò mangiato (Mwen pral fin manje).
Sarò andato/a (Mwen pral fin ale).
3. Time Markers (Makè tan pou fiti anteryè)
Per le [ora] (Pou lè [sa a])
Dopo che (Apre ke)
Quando avrò [verbo] (Lè m pral fin [vèb])
Entro domani (Anvan demen)
Già (Deja - souvan itilize ak tan sa a)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Itilizasyon "Già": Remake nou itilize "già" (deja) anpil ak tan sa a pou mete aksan sou aksyon an fini anvan yon pwen nan fiti.
Poukisa li enpòtan? Li itil anpil pou planifikasyon pwofesyonèl. Egzanp: "Pou demen aswè, m ap fin prepare tout dokiman yo." (Entro domani sera, avrò già preparato tutti i documenti).
Devwa (Compito): Mande etidyan an pou l fè yon lis 3 aksyon li vle asire l li fini anvan yon lè presi demen (egzanp: "Anvan 8 è, mwen pral fin prepare tout bagay pou travay").
Kondisyonèl la pèmèt nou pale ak plis politès ("Mwen ta renmen") oswa eksprime ipotèz ("Mwen ta ale si...").
Il Dialogo:
A: Vorresti viaggiare in Italia? (Èske ou ta renmen vwayaje an Itali?)
B: Sì, vorrei viaggiare, ma dovrei lavorare. (Wi, mwen ta renmen vwayaje, men mwen ta dwe travay.)
Fòmil la (Terminasyon):
Io: -ei, Tu: -esti, Lui/Lei: -ebbe, Noi: -emmo, Voi: -este, Loro: -ebbero.
Egzanp (Parlare): Parlerei, parleresti, parlerebbe, parleremmo, parlereste, parlerebbero.
Men yon lis vèb esansyèl pou estrikti IBI a. Mwen prezante yo nan Infinitif, Passato Prossimo (Patisip pase - sa ou te rele "pase senp" nan kontèks angle a), ak Gerundio (sa ou te rele "patisip prezan").
N° Infinitif Participio Passato Gerundio
Andare, Andato, Andando,
Avere, Avuto, Avendo,
Bere, Bevuto, Bevendo,
Capire, Capito, Capendo,
Cucinare, Cucinato, Cucinando,
Dare, Dato, Dando,
Dire, Detto, Dicendo,
Dovere, Dovuto, Dovendo,
Essere, Stato, Essendo,
Fare Fatto Facendo
Leggere, Letto, Leggendo,
Mangiare, Mangiato, Mangiando,
Mettere, Messo, Mettendo,
Parlare, Parlato, Parlando,
Portare, Portato, Portando,
Potere, Potuto, Potendo,
Prendere, Preso, Prendendo,
Scrivere, Scritto, Scrivendo,
Sedere, Seduto, Sedendo,
Servire Servito Servendo
Stare, Stato, Stando,
Studiare, Studiato, Studiando,
Vedere, Visto, Vedendo,
Venire, Venuto, Venendo,
Volere, Voluto, Volendo,
Aprire, Aperto, Aprindo,
Chiedere, Chiesto, Chiedendo,
Chiudere, Chiuso, Chiudendo,
Conoscere, Conosciuto, Conoscendo,
Correre Corso Correndo
Dormire, Dormito, Dormendo,
Entrare, Entrato, Entrando,
Giocare, Giocato, Giocando,
Guardare, Guardato, Guardando,
Insegnare, Insegnato, Insegnando,
Lavorare, Lavorato, Lavorando,
Lavare, Lavato, Lavando,
Morire, Morto, Morendo,
Offrire, Offerto, Offrendo,
Pagare Pagato Pagando
Partire, Partito, Partendo,
Pensare, Pensato, Pensando,
Perdere, Perso, Perdendo,
Piacere, Piaciuto, Piacendo,
Pulire, Pulito, Pulendo,
Rimanere, Rimasto, Rimanendo,
Rispondere, Risposto, Rispondendo,
Salire, Salito, Salendo,
Scegliere, Scelto, Scegliendo,
Sentire Sentito Sentendo
Sperare, Sperato, Sperando,
Spiegare, Spiegato, Spiegando,
Sposare, Sposato, Sposando,
Trovare, Trovato, Trovando,
Uscire, Uscito, Uscendo,
Vendere, Venduto, Vendendo,
Viaggiare, Viaggiato, Viaggiando,
Vincere, Vinto, Vincendo,
Vivere, Vissuto Vivendo,
Alzare Alzato Alzando
Pou paj "Pwofil IBI" ou an, isit la se rezime estrikti aprantisaj la:
Fonksyonalite: Nou itilize yon apwòch "Aksyon -> Tan -> Kontèks".
Sistèm vèbal: 15 Modil ki kouvri tout tan (Semplice, Continuo, Perfetto) ak Modil 16 (Kondisyonèl).
Vokabilè: Konsantre sou lavi chak jou, pwofesyon, fanmi, ak tan.
Zouti: Lis 60 vèb sa a sèvi kòm "diksyonè aksyon" pou etidyan yo.
Valore del Modulo: 4 Crediti Obiettivo: Itilize vèb sa yo pou modile (ajiste) aksyon nou yo.
1. La Coniugazione (Konjigezon)
Pwonon Dovere (Dwe) Potere (Kapab) Volere (Vle)
Io devo posso voglio
Tu devi puoi vuoi
Lui/Lei deve può vuole
Noi dobbiamo possiamo vogliamo
Voi dovete potete volete
Loro devono possono vogliono
2. La Regola d'Oro (Règ Lò)
Yon règ ki enpòtan anpil: Apre yon vèb modèl, vèb ki swiv la rete toujou nan fòm INFINITIF li. (Pa gen konjigezon sou dezyèm vèb la).
Egzanp: "Mwen vle manje" $\rightarrow$ Voglio mangiare. (Pa janm di Voglio mangio).
Egzanp: "Mwen dwe travay" $\rightarrow$ Devo lavorare.
Egzanp: "Mwen kapab li" $\rightarrow$ Posso leggere.
3. Esempi di Conversazione (Itilizasyon pratik)
Volere (Entansyon): "Voglio studiare l'italiano per la mia istituzione." (Mwen vle etidye italyen pou enstitisyon mwen an.)
Potere (Posibilite/Pèmisyon): "Posso venire a scuola domani?" (Èske m kapab vini lekòl demen?)
Dovere (Obligasyon): "Devo parlare con il mio staff." (Mwen dwe pale ak staf mwen an.)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Volere vs Piacere: Anpil etidyan konfonn yo. Voglio se yon volonte fèm ("Mwen vle"), pandan Mi piace se yon preferans ("Mwen renmen").
Dovere: Li ka eksprime yon obligasyon moral oswa yon nesesite.
Devwa (Compito):
Mande etidyan an pou l fè 3 fraz lè l sèvi ak vèb modèl sa yo pou l pale de travay li nan IBI:
Yon bagay li vle fè pou lekòl la.
Yon bagay li kapab fè pou l amelyore konpetans li.
Yon bagay li dwe fè chak jou.
Obiettivo: Aprann non pati kò a ak fason pou dekri yon malèz fizik.
1. Konvèsasyon an: "Come stai oggi?"
A: Ciao! Come stai oggi? (Bonjou! Kijan w ye jodi a?)
B: Oggi mi sento male. Ho mal di testa, mal di gola e mi fa male tutto il corpo. (Jodi a mwen santi m mal. Mwen gen maltèt, gòj mwen fè m mal, epi tout kò m ap fè m mal.)
2. Vokabilè: Parti del Corpo (Pati kò a)
Nou ka itilize "I brush my..." oswa "I wash my..." pou nou pratike:
La testa (Tèt) - Ho mal di testa. (Mwen gen maltèt)
La faccia / Il viso (Figi) - Lavo la mia faccia. (Mwen lave figi m)
I capelli (Cheve) - Pettino i miei capelli. (Mwen penyen cheve m)
La gola (Gòj) - Ho mal di gola. (Gòj mwen fè m mal)
Le mani (Men) - Lavo le mie mani. (Mwen lave men m)
I denti (Dan) - Lavo i miei denti. (Mwen bwose dan m)
La schiena (Do) - Mi fa male la schiena. (Do m ap fè m mal)
Il braccio / Le braccia (Bra/Bra yo)
3. Egzèsis "Malèz" (Fraz pou sante)
Lè nou vle di yon pati nan kò a fè nou mal, nou itilize "Ho mal di [pati a]" oswa "[Pati a] mi fa male".
Esempi:
Ho mal di stomaco. (Mwen gen doulè nan lestomak.)
Mi fa male il piede. (Pye m ap fè m mal.)
4. Nota pou ou (Planifikasyon IBI)
Pou konstwi leson sa a sou sit la, ou ka sèvi ak yon "Mapa anatomico" (Kat anatomik). Etidyan an klike sou pati kò a, epi fraz la parèt. Sa trè efikas!
Obiettivo: Kominike sentòm ak bezwen medikal nan yon sitiyasyon fòmèl.
1. Il Dialogo: Dal medico (Nan biwo doktè a)
Medico: Buongiorno, cosa le fa male? (Bonjou, kisa k ap fè w mal?)
Paziente: Buongiorno dottore. Mi sento debole, ho la febbre e ho un forte mal di testa. (Bonjou doktè. Mwen santi m fèb, mwen gen lafyèv, epi mwen gen yon gwo maltèt.)
Medico: Da quanto tempo? (Depi konbyen tan?)
Paziente: Da ieri sera. (Depi yè aswè.)
2. Vocabolario Medico (Vokabilè Sante)
Pou konplete konvèsasyon klinik la:
La febbre (Lafyèv) - Ho la febbre. (Mwen gen lafyèv.)
La tosse (Tous) - Ho una tosse secca. (Mwen gen yon tous sèk.)
Il raffreddore (Rim) - Ho preso il raffreddore. (Mwen pran rim.)
Debole (Fèb) - Mi sento molto debole. (Mwen santi m trè fèb.)
La ricetta (Preskripsyon/Òdonans) - Il medico mi ha dato la ricetta. (Doktè a ban m preskripsyon an.)
La medicina (Medikaman) - Devo prendere la medicina. (Mwen dwe pran medikaman.)
3. Frasi Utili per la clinica (Fraz itil)
Ho bisogno di un dottore. (Mwen bezwen yon doktè.)
Vorrei un appuntamento. (Mwen ta renmen pran yon randevou.)
Dove si trova la farmacia? (Kote famasi a ye?)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Fòmalite: Remake nou itilize "Le" (li) olye de "Ti" (ou) nan konvèsasyon sa a. Sa se fason italyen yo pale ak yon doktè (fòmèl).
Entèpretasyon: IBI ka sèvi ak leson sa a pou "Role-play" kote yon elèv jwe wòl doktè a e yon lòt jwe wòl pasyan an. Sa ede anpil nan konfyans pou pale a.
Devwa (Compito): Mande elèv la pou l ekri yon ti tèks kote li "rele" doktè a pou l pran yon randevou, epi li esplike 2 sentòm li genyen.
Nan Italyen, atik yo chanje selon sèks (maskilin/feminen) ak kantite (senilye/pliryèl).
A. Nan Kwizin nan (In Cucina) - Atik Defini
Atik defini yo (il, lo, la, i, gli, le) sèvi lè nou pale de yon bagay presi.
Sèks Singulier (Youn) Pluriel (Plizyè) Egzanp (Kwizin)
Masc. Il / LoI / Gli Il tavolo (Tab la), Lo zucchero (Sik la)
Fem. La Le La tazza (Tas la), La mela (Pom lan)
Egzanp: La tazza è sul tavolo. (Tas la sou tab la.)
Egzanp: Le mele sono buone. (Pom yo bon.)
B. Nan Transpò a (Nel Trasporto) - Atik Endefini
Atik endefini yo (un, uno, una, dei, degli, delle) sèvi lè nou pale de yon bagay ki pa presi.
Sèks Singulier (Youn) Pluriel (Plizyè) Egzanp (Transpò)
Masc. Un / Uno Dei / Degli Un treno (Yon tren), Un autobus (Yon bis)
Fem. Una Delle Una macchina (Yon machin)
Egzanp: Cerco un treno per Roma. (M ap chèche yon tren pou Wòm.)
Egzanp: Ho visto delle macchine veloci. (Mwen wè kèk machin rapid.)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Wèg "Lo/Uno": Nou itilize lo (defini) ak uno (endefini) devan mo ki kòmanse ak s + konsòn (ex: lo studente, uno studente) oswa z (ex: lo zucchero).
Estrateji IBI: Pou elèv yo, kreye yon "Etikèt" (labels) nan yon imaj kwizin oswa yon estasyon otobis kote yo dwe kole atik ki kòrèk la devan chak objè.
Devwa (Compito): Mande elèv la pou l fè yon lis 5 bagay li wè nan kwizin li (avèk atik defini) ak 5 mwayen transpò li konn itilize (avèk atik endefini).
Obiettivo: Konekte mo yo ansanm pou montre kote, direksyon, oswa relasyon.
1. Prepozisyon Senp (Le Preposizioni Semplici)
Men sa ki pi enpòtan yo pou kòmanse:
Di: De (Pòsyon oswa pwopriyete: Il libro di Alfred)
A: Nan / A (Destinasyon oswa kote: Vado a Roma)
Da: Depi / Soti (Orijin: Vengo da Port Charlotte)
In: Nan (Kote oswa transpò: In cucina, in autobus)
Con: Avèk (Akò: Parlo con lo studente)
Su: Sou (Pozisyon: Il gatto è sul tavolo)
Per: Pou (Objektif: Studio per imparare)
Tra/Fra: Ant (Pozisyon oswa tan: Tra due ore)
2. Prepozisyon Artikile (Le Preposizioni Articolate)
Nan italyen, lè nou mete yon prepozisyon anvan yon atik, yo fusionne (yo kole ansanm).
Egzanp: In + La (cucina) = Nella cucina.
Egzanp: A + Il (medico) = Al medico.
Egzanp: Di + I (studenti) = Dei studenti.
3. Konvèsasyon an: "Dove sei?"
A: Dove sei? (Kote ou ye?)
B: Sono nella cucina, sto mangiando con la mia famiglia. E tu? (Mwen nan kwizin nan, m ap manje avèk fanmi m. E ou menm?)
A: Io sono sull'autobus, vado al lavoro. (Mwen nan bis la, m pral nan travay.)
4. Nota pou ou (Planifikasyon IBI)
Konsèy: Pou IBI, mwen rekòmande ou kreye yon tablo "Fizyon" (Fusion Table) pou montre kijan prepozisyon an kole ak atik la. Sa se yon pati ki konn bay etidyan yo difikilte, kidonk repete li souvan enpòtan.
Devwa (Compito): Mande elèv la pou l ekri 5 fraz ki itilize prepozisyon sa yo: in, a, con, su, per.
Egzanp: "Studio per il mio futuro in IBI."
1. Konjigezon (Tan vèbal yo): Konjige vèb "Mangiare" (Manje) nan 3 tan sa yo:
Prezan (Io mangio...)
Pase (Ho mangiato...)
Fiti (Io mangerò...)
2. Vèb Modèl (I Verbi Modali): Konplete fraz sa a avèk fòm kòrèk vèb "Dovere" (Dwe):
"Io _______ (dwe) studiare italiano ogni giorno."
3. Atik ak Prepozisyon (Articoli e Preposizioni): Mete atik defini kòrèk la (il, lo, la, i, gli, le) devan mo sa yo:
____ tavolo (tab)
____ studente (etidyan)
____ tazza (tas)
____ amici (zanmi)
4. Kominikasyon Klinik: Tradui fraz sa a an italyen:
"Doktè, mwen gen maltèt depi yè aswè."
5. Bibliyotèk Vèb (Patisip pase): Ki patisip pase vèb "Fare" (Fè)?
Apre egzamen sa a, nou ka dirije IBI nan yon lòt nivo:
Modulo 21 - Sintassi Complessa: Aprann fè fraz ki pi long ak "Che", "Perché", "Quando".
Modulo 22 - Imperativo: Pou bay enstriksyon (trè enpòtan pou pwofesè yo).
Modulo 23 - Konvèsasyon Biznis: Pou pwofesyonèl IBI yo (Imèl, randevou, reyinyon).
Obiettivo: Kapab dekri sa w ap mete, non rad yo, ak fè komès nan yon magazen.
1. Il Dialogo: "Mi vesto" (Mwen abiye m)
A: Cosa ti metti oggi? (Kisa ou mete jodi a?)
B: Oggi metto una camicia bianca, dei pantaloni blu, delle scarpe eleganti e un cappello. (Jodi a mwen mete yon chemiz blan, pantalon ble, soulye elegan, ak yon chapo.)
2. Vokabilè: I Vestiti (Rad yo)
Ann klase yo pou IBI:
La camicia (Chemiz) / La maglietta (T-shirt)
I pantaloni (Pantalon)
Le scarpe (Soulye) / Le scarpe da tennis (Tenis)
Il vestito (Rad/Ròb)
La giacca (Jakèt/Kostim)
Il cappello (Chapo)
I calzini (Chosèt)
3. Espresyon nan magazen an (Al negozio)
Quanto costa? (Konbyen sa koute?)
Posso provare questo? (Èske m kapab eseye sa a?)
Avete la taglia più grande? (Èske nou gen yon gwosè ki pi gwo?)
Mi piace questo colore. (Mwen renmen koulè sa a.)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Adjektif (Akò): An italyen, adjektif la dwe dakò ak rad la.
Camicia bianca (Chemiz blan - feminen).
Pantaloni blu (Pantalon ble - maskilin).
Itilizasyon "Mettere": Vèb mettere (mete) se vèb ki pi komen pou abiye.
Oggi metto... (Jodi a mwen mete...).
Devwa (Compito): Mande etidyan an pou l dekri rad l ap mete demen pou l al nan yon reyinyon enpòtan (5 moso rad diferan).
Obiettivo: Aprann diferan resipyan ak bwason yo itilize chak jou.
1. Il Dialogo: "Cosa bevi?"
A: Cosa bevi di solito a colazione? (Kisa ou konn bwè an jeneral pou dejene?)
B: Di solito bevo una tazza di caffè, ma oggi ho bevuto un bicchiere di succo d'arancia e una bottiglia d'acqua. (An jeneral mwen bwè yon tas kafe, men jodi a mwen te bwè yon vè ji zoranj ak yon boutèy dlo.)
2. Vocabolario: I Recipienti e le Bevande
Resipyan (Recipiente) Bwason (Bevanda) Egzanp (Esempi)
La tazza (Tas)Il caffè (Kafe) Una tazza di caffè nero.
Il bicchiere (Vè) L'acqua (Dlo) Un bicchiere d'acqua fresca.
La bottiglia (Boutèy) Il succo (Ji) Una bottiglia di succo di mela.
La tazzina (Ti tas) L'espresso (Espresso) Una tazzina di espresso.
Il boccale (Gwo gode) La birra (Byè) Un boccale di birra fredda.
La lattina (Kòn/Lat) La bibita (Soda/Bwason) Una lattina di bibita gassata.
3. Frasi Utili per ordinare (Fraz itil pou kòmande)
Vorrei una tazza di tè, per favore. (Mwen ta renmen yon tas te, tanpri.)
Posso avere un bicchiere di latte? (Èske mwen ka gen yon vè lèt?)
Il caffè è troppo caldo! (Kafe a twò cho!)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Tazza vs Tazzina: Nan Italyen, tazzina se ti tas yo itilize espesyalman pou espresso. Tazza se tas estanda pou kafe oswa te.
Prepozisyon "Di": Remake nou toujou itilize "di" apre resipyan an pou montre sa ki ladan l (Egzanp: Una tazza di caffè).
Devwa (Compito): Mande elèv la pou l fè yon lis 5 bwason li renmen epi pou l asosye chak bwason ak resipyan ki kòrèk la (egzanp: Un bicchiere di succo).
1. Il Dialogo: "Cosa bevi?"
A: Cosa bevi di solito a colazione? (Kisa ou konn bwè an jeneral pou dejene?)
B: Di solito bevo una tazza di caffè, ma oggi ho bevuto un bicchiere di succo d'arancia e una bottiglia d'acqua. (An jeneral mwen bwè yon tas kafe, men jodi a mwen te bwè yon vè ji zoranj ak yon boutèy dlo.)
2. Vocabolario: I Recipienti e le Bevande
Resipyan (Recipiente) Bwason (Bevanda) Egzanp (Esempi)
La tazza (Tas) Il caffè (Kafe) Una tazza di caffè nero.
Il bicchiere (Vè) L'acqua (Dlo) Un bicchiere d'acqua fresca.
La bottiglia (Boutèy) Il succo (Ji) Una bottiglia di succo di mela.
La tazzina (Ti tas) L'espresso (Espresso) Una tazzina di espresso.
Il boccale (Gwo gode) La birra (Byè) Un boccale di birra fredda.
La lattina (Kòn/Lat) La bibita (Soda/Bwason) Una lattina di bibita gassata.
2.a Le Temperature (Tanperati yo)
Pou dekri bwason an, nou itilize adjektif sa yo apre non an:
Bwason (Bevanda)Tradiksyon Egzanp
Il latte Lèt Un bicchiere di latte caldo.
Il tè Te Una tazza di tè verde.
La cioccolata calda Chokola cho Una tazza di cioccolata calda.
La spremuta Ji fwi fre (fè sou plas) Una spremuta d'arancia.
Il vino Diven Un bicchiere di vino rosso.
La birra Byè Una birra piccola.
L'acqua minerale Dlo mineral Una bottiglia d'acqua gassata.
Caldo / Calda (Cho): Il tè è molto caldo. (Te a cho anpil.)
Freddo / Fredda (Fwad): Voglio un'acqua fredda. (Mwen vle yon dlo fwad.)
A temperatura ambiente (Tanperati anbyant): Un'acqua a temperatura ambiente. (Yon dlo tanperati anbyant.)
Ghiacciato / Ghiacciata (Glase / Avèk anpil glas): Un caffè ghiacciato. (Yon kafe glase.)
3. Konvèsasyon an: "L'ordine perfetto"
A: Buongiorno, desidera? (Bonjou, kisa ou ta renmen?)
B: Buongiorno, vorrei una cioccolata calda e un tè freddo, per favore. (Bonjou, mwen ta renmen yon chokola cho ak yon te fwad, tanpri.)
A: Ottimo! E come vuole il caffè? Caldo o ghiacciato? (Ekselan! E kijan ou vle kafe a? Cho osinon glase?)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Akò: Sonje byen, adjektif la dwe chanje selon bwason an.
Il latte (masc.) $\rightarrow$ caldo.
La cioccolata (fem.) $\rightarrow$ calda.
Abitid: Italyen yo trete chokola cho kòm yon bwason trè epè e konsistan, souvan yo pran l nan yon tazza (tas).
Devwa (Compito):
Mande etidyan an pou l fè yon lis 4 bwason li ta kòmande nan yon bar, epi pou chak bwason, li dwe presize tanperati li vle a (egzanp: Vorrei un latte caldo).
3. Frasi Utili per ordinare (Fraz itil pou kòmande)
Vorrei una tazza di tè, per favore. (Mwen ta renmen yon tas te, tanpri.)
Posso avere un bicchiere di latte? (Èske mwen ka gen yon vè lèt?)
Il caffè è troppo caldo! (Kafe a twò cho!)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon an kreyòl)
Tazza vs Tazzina: Nan Italyen, tazzina se ti tas yo itilize espesyalman pou espresso. Tazza se tas estanda pou kafe oswa te.
Prepozisyon "Di": Remake nou toujou itilize "di" apre resipyan an pou montre sa ki ladan l (Egzanp: Una tazza di caffè).
Devwa (Compito): Mande elèv la pou l fè yon lis 5 bwason li renmen epi pou l asosye chak bwason ak resipyan ki kòrèk la (egzanp: Un bicchiere di succo).
1. Lis Bwason (Lista delle Bevande)
Men lis la an Italyen ak tradiksyon kreyòl li:
Italyen Kreyòl
Succo di mango Ji mango
Succo d'arancia Ji zoranj
Succo di limone Ji sitwon
Succo di guanabana Ji kowosol
Succo d'uva Ji rezen
Succo di ciliegia Ji seriz
Succo di papaya Ji papay
Succo di manioca Ji manyòk
Succo di guava Ji gwayav
Succo di lampone Ji flanbwaz
Succo di mela Ji pòm
Succo di fragola Ji frèz (strawberries)
Succo di canna da zucchero Ji kann
Succo naturale Ji natirèl
Succo in polvere (artificiale) Ji poud (atifisyèl)
Succo di frutta Ji fwi
2. L'Imperativo (Lòd ak Enstriksyon)
Nan yon kontèks IBI (tankou nan yon kwizin oswa nan yon klas lang), nou sèvi ak Imperativo a pou nou bay enstriksyon klè.
Kijan li fonksyone: Nan Italyen, pou "Ou" (tu) oswa "Nou" (voi), fòm vèb la chanje pou montre se yon lòd ou yon konsèy.
Vèb (Infinito) Lòd pou "Tu" (Ou) Lòd pou "Voi" (Nou)
Spremere (Peze) Spremi! Spremete!
Frullare (Blende) Frulla! Frullate!
Mescolare (Melanje) Mescola! Mescolate!
Aggiungere (Ajoute) Aggiungi! Aggiungete!
Filtrare (Filtrè) Filtra! Filtrate!
Egzanp nan fraz:
Tu: "Spremi il limone per il succo." (Peze sitwon an pou ji a.)
Voi: "Frullate la papaya con il latte." (Blende papay la ak lèt la.)
3. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon IBI)
Lojik la: Imperativo a itilize sitou pou resèt ak enstriksyon teknik. Lè w ap anseye elèv IBI yo, fè yo fè diferans lan:
Indicativo (nivo nòmal): "Tu frulli il succo." (Ou ap blende ji a.)
Imperativo (lòd): "Frulla il succo!" (Blende ji a!)
Aplikasyon: Elèv yo ka sèvi ak sa pou yo fè "Wòl" (Roleplay) kote youn se yon chef nan kwizin ak lòt la se yon asistan.
Devwa (Compito): Mande elèv la pou l chwazi 3 ji nan lis la epi ekri yon ti enstriksyon pou chak lè l sèvi ak fòm "Tu" (Imperativo).
Egzanp: "Frulla la fragola!"
1. Cosa mangiamo? (Kisa nou manje?)
Men lis manje ki pi popilè pou dejene:
Italyen Kreyòl
Il pane Pen
Il pane tostato Pen griye
Il burro Bè
La marmellata Konfiti
Le uova Ze
Il formaggio Fwomaj
I cereali Sereyal
Lo yogurt Yogout
La frutta fresca Fwi fre
Il cornetto Kwasan (Brioch)
La ciotola Bol
Il piatto Asyèt
Il cucchiaio Kiyè
La forchetta Fouchet
2. Cibo e Ingredienti (Manje ak Engredyan)
Lis sa a kouvri tout sa ou te mande yo pou klas IBI a:
Banano / Platano Banann
Patata dolce Patat
Patata Pòm de tè
Igname Yanm
Malanga Malanga
Mazzanbèl (Sargassum/Alga) Mazonbèl
Mais / Mais macinato Mayi / Mayi moulen
Grano Ble
Miglio Pitimi
Avena Avwann
Fagioli / Fagioli neri Pwa / Pwa nwa
Farina Farin
Amido Amidon
Salsa di carne / salsa di fagioli Sos vyann / Sos pwa
Salsa di salmone Sos somon
2. Imperativo: Enstriksyon nan kwizin nan
Lè w ap prepare yon dejene, men kijan ou bay enstriksyon (itilize Tu pou yon zanmi, Voi pou yon gwoup):
Vèb Lòd (Tu) Lòd (Voi) Kreyòl
Preparare Prepara! Preparate! Prepare!
Tagliare Taglia! Tagliate! Koupe!
Spalmare Spalma! Spalmate! Etann (bè/konfiti)!
Cuocere Cuoci! Cuocete! Kwit!
Servire Servi! Servite! Sèvi!
3. Egzanp Konvèsasyon
A: Prepara il pane tostato, per favore! (Prepare pen griye a, tanpri!)
B: Va bene. Spalmo il burro e la marmellata? (Dakò. Èske m dwe etann bè a ak konfiti a?)
A: Sì, e cuoci due uova. (Wi, epi kwit de ze.)
4. Nota per l'insegnante (Eksplikasyon IBI)
Koneksyon: Kounye a elèv la konnen kijan pou l kòmande yon ji (Modil 23) ak kijan pou l di kisa l ap manje (Modil 24).
Estrikti: Yon bon egzèsis pou IBI se mande elèv la pou l konstwi "Meni matinal li" (Il mio menù della colazione).
Egzanp: "Per colazione, bevo un succo d'arancia e mangio pane tostato con burro."
Devwa (Compito): Mande elèv la pou l chwazi 2 manje nan lis la epi ekri 2 enstriksyon (Imperativo) pou preparasyon yo.
Egzanp: "Taglia il pane! Spalma la marmellata!"