Grande Ouverture : Plus de 60 formations disponibles pour booster votre avenir !"
Aprann travay tè a avèk entèlijans pou pwodwi ak devlope pwòp aktivite agrikòl ou.
Kou Inisyasyon nan Agronomi ak Antreprenarya Agrikòl IBI Akademi a fèt pou moun ki vle antre nan agrikilti modèn epi devlope konpetans pou pwodui, jere ak valorize resous agrikòl yo.
Nan fòmasyon sa a, ou pral :
aprann baz agronomi ak teknik pwodiksyon agrikòl,
konprann kijan pou plante, pran swen ak jere rekòt yo,
metrize prensip antreprenarya agrikòl,
prepare w pou devlope pwòp aktivite agrikòl ou oswa travay nan sektè a.
IBI Akademi mete aksan sou pratik, planifikasyon ak rezilta pou ede w antre nan yon domèn esansyèl pou devlopman ak sekirite alimantè.
👉 Fè tè a travay pou ou ak pou lavni ou.
✅ Enskri kounye a :
🔗 https://akademi.ibi-online.org/admisyon-ak-enskripsyon
📘 Plis detay sou kou a :
👉 https://akademi.ibi-online.org/pogram-kou/inisyasyon-nan-agronomi-ak-antreprenarya-agrik%C3%B2l
Kòd Kou a: AGR-100
Dire Kou a: 10 Modil (100 èdtan total: Teori + Pratik)
Valè Kredi: 30 Kredi (3 kredi pa Modil)
Nivo: Teknik Mwayen / Siperyè
Pre-rekiz: Yon diplòm segondè oswa yon gwo enterè nan travay tè a.
Nòt Pwofesè: Ki sa agronomi ye? Diferans ant agrikilti tradisyonèl ak agrikilti syantifik. Poukisa tè a se pi gwo richès yon peyi tankou Ayiti?
Tit Videyo: "Les bases de l'agronomie : Comprendre la plante et son milieu"
Valè Modil sa a: 3 Kredi
Objektif: Konprann syans ki dèyè lavi plant yo ak wòl agwonòm lan nan sosyete a.
Agronomi se pa sèlman "plante". Se yon syans ki melanje Biyoloji, Chimi, Fizik, ak Ekonomi pou n ka pwodwi manje ak materyèl pou moun ak bèt.
Nan IBI-Akademi, nou fòme "Agro-Antreprenè", sa vle di moun ki pwodwi ak entèlijans.
Pou yon plant bay rannman, fòk 3 bagay sa yo an ekilib:
Plant lan (Jenetik): Chwazi bon kalite semans ki reziste ak maladi.
Mitan an (Anviwònman): Klima, kalite tè a, ak dlo ki disponib.
Moun nan (Teknik): Fason agwonòm nan entèvni (labouraj, awozaj, swen).
Etidyan an dwe konprann reyalite peyi l:
Ewozyon: Tè a k ap desann nan lanmè lè lapli tonbe.
Mank Teknik: Anpil moun ap plante menm jan ak granmoun lontan san inovasyon.
Solisyon IBI: Nou anseye "Agroekoloji", sa vle di pwodwi anpil san nou pa detwi tè a pou pitit nou yo.
Fitotekni: Syans sou kilti plant yo.
Zootekni: Syans sou elvaj bèt.
Jeni Riral: Konstwiksyon sistèm irigasyon ak depo.
Ekonomi Riral: Kijan pou n fè pwofi nan sa n plante.
"Mete nan tèt nou ke tè a pa manti. Si w ba li lanmou, si w ba li syans, l ap ba w richès. Nan IBI, nou pa vle wè agrikilti a kòm yon pinisyon, men kòm yon pwofesyon nòb ki pral fè peyi nou sispann depann de sa k soti lòt bò dlo."
[Gid Videyo Modil 1]: Gade videyo "Les bases de l'agronomie : Comprendre la plante et son milieu" pou w wè kijan plant la respire epi kijan l fè manje pa l (Fotosentèz).
IBI-Akademi | Agronomi AGR-100 | Modil 1 (3 Kredi) | Fondatè: Docourt Alfred | © 2026
Nòt Pwofesè: Tè a se manman tout plant. Kijan pou w konnen si yon tè se sab, tè gra, oswa tè ajil? Kijan pou w prepare tè a anvan w plante (labouraj, fimye)?
Tit Videyo: "Connaître et préparer son sol pour une récolte réussie"
Valè Modil sa a: 3 Kredi
Objektif: Konprann konpozisyon tè a, kijan pou n analize l, ak kijan pou n prepare l pou plantasyon.
Tè a se kouch ki kouvri wòch yo sou tè a kote plant yo jwenn sipò ak manje. Li fòme ak 4 eleman prensipal:
Matiyè Mineral (45%): Ti moso wòch, sab, limon, ak ajil.
Matiyè òganik (5%): Rès plant ak bèt ki dekonpoze (Humus).
Dlo (25%): Ki pote manje a bay rasin yo.
Lè (25%): Pou rasin yo ka respire.
Pou yon etidyan IBI konnen sa l gen nan men l, li fè "Tès manyen an":
Tè Sab (Sableux): Li grennen nan men w. Dlo pase ladan l vit, li pa kenbe manje.
Tè Ajil (Argileux): Li kole, ou ka fè ti boul avè l. Li kenbe dlo anpil, men li difisil pou rasin yo travay ladan l.
Tè Limon (Limoneux): Li dous tankou farin. Se pi bon kalite tè pou pifò kilti yo.
pH la di si tè a Asid oswa Alkalen (Bazik).
Tè Ideyal: Nan IBI, nou chèche yon pH ant 6.0 ak 7.0. Si tè a twò asid (ki rive anpil nan zòn mòn yo), nou mete "Chaux" (Chò) pou ranje sa.
Anvan n plante, fòk nou prepare "kabann" plant lan:
Netwayaj: Retire move zèb san nou pa boule yo (IBI pa ankouraje "boule jaden").
Labouraj: Vire tè a pou l ka jwenn lè.
Amandman: Mete fimye oswa konpòs pou ranfòse kouch matiyè òganik la.
Nan mòn Ayiti, tè a ap desann. Etidyan IBI a dwe konn fè:
Rans (Haies vives): Plante pyebwa oswa zèb tankou Vetivè sou liy kontou yo.
Mi sèk: Pou kenbe tè a lè lapli ap desann.
"Tè a se tankou yon bank. Si w sèlman retire ladan l san w pa janm depoze (angrè natirèl, repo, swen), yon jou w ap jwenn kont lan vid. Nan IBI, nou pa 'manke' tè a dega, nou trete l ak respè paske se li k ap ban nou lavi."
[Gid Videyo Modil 2]: Gade videyo "Connaître et préparer son sol pour une récolte réussie" kote n ap montre tès "Bokal Dlo" a pou w wè ki kalite tè w gen nan jaden w lan.
IBI-Akademi | Agronomi AGR-100 | Modil 2 (3 Kredi) | Fondatè: Docourt Alfred | © 2026
Nòt Pwofesè: Dlo se lavi. Kijan pou n jere dlo nan jaden an san nou pa gaspiye l (Drip irrigation, sistèm awozaj). Kijan pou n konsève dlo lapli.
Tit Videyo: "Maîtriser l'irrigation : L'eau, moteur de la production"
Valè Modil sa a: 3 Kredi
Objektif: Konprann bezwen dlo plant yo, konnen diferan sistèm irigasyon, epi aprann kijan pou n konsève dlo nan zòn ki sèk.
Dlo sèvi pou pote manje (sel mineral) soti nan tè a moute nan fèy yo.
Transpirasyon: Plant lan "swe" dlo nan fèy li pou l ka rete frèt.
Pwen Flit (Point de flétrissement): Lè tè a twò sèk, plant lan pèdi fòs li, fèy yo tonbe. Si n pa ba l dlo vit, li mouri.
Nan IBI, nou etidye 3 fason prensipal pou pote dlo nan jaden:
Irigasyon pa Gravite (Siyon): Nou fè ti kanal nan tè a pou dlo a kouri. Li pa koute chè men li gaspiye anpil dlo.
Irigasyon pa Aspèsyon (Arrosage): Dlo a tonbe tankou lapli. Li bon pou gwo jaden savann, men li ka favorize maladi sou fèy yo si l fèt nan solèy cho.
Irigasyon Gout-a-Gout (Goutte-à-goutte): Sa a se Sistèm Chouchou IBI a. Dlo a tonbe dwat nan rasin lan, ti kras pa ti kras. Li ekonomize dlo epi li rann rannman an pi wo.
Nan zòn mòn nou yo kote dlo ra, etidyan an dwe konn fè:
Basen Retansyon: Fouye gwo twou ki kouvri ak bâche pou sere dlo lapli.
Sitèn: Konekte kanal dlo k ap soti sou tèt kay pou sere dlo nan gwo tank.
Tout dlo pa bon pou jaden.
Sèl (Salinité): Si dlo a gen twòp sèl, l ap boule rasin plant yo.
Polisyon: Pa janm sèvi ak dlo k ap soti nan faktori oswa dlo egou san yo pa trete l, paske sa ka bay moun k ap manje rekòt la maladi.
Pou n pa kite solèy la bwè tout dlo ki nan tè a:
Nou kouvri tè a ak paille (zèb sèk) oswa fèy bwa. Sa kenbe frechè a epi li anpeche move zèb pouse.
"Dlo se lò blan pou yon agwonòm. Si w pa konn jere l, jaden w lan ap toujou yon paryaj ak lanati. Nan IBI, nou vle nou aprann donte dlo a, sere l lè l anpil, epi sèvi av l ak entèlijans lè l ra. Se sa ki fè diferans ant yon moun k ap 'plante' ak yon moun k ap 'pwodwi'."
[Gid Videyo Modil 3]: Gade videyo "Maîtriser l'irrigation : L'eau, moteur de la production" kote n ap montre kijan pou w konstwi yon ti sistèm gout-a-gout ak boutèy plastik resikle.
IBI-Akademi | Agronomi AGR-100 | Modil 3 (3 Kredi) | Fondatè: Docourt Alfred | © 2026
Nòt Pwofesè: Chwazi bon semans. Diferans ant pepinyè ak plante dirèk. Distans ki dwe genyen ant chak plant (densité de plantation) pou yo ka grandi byen.
Tit Videyo: "Le choix des semences et les techniques de mise en terre"
Valè Modil sa a: 3 Kredi
Objektif: Konnen kijan pou n chwazi bon semans, konprann diferans ant pepinyè ak plantasyon dirèk, epi mèt distans plantasyon yo.
Semans lan se ti bebe plant lan ki nan dòmi. Yon bon semans IBI dwe:
Pwòp: Li pa gen vye rès pay oswa lòt grenn zèb ladan l.
Sen: Li pa gen tach nwa oswa twou ensèk.
Gwo (Vigoureux): Li gen fòm ak koulè ki nòmal pou kalite l la.
Taux de Germination: Anvan n plante tout jaden an, nou fè yon tès sou 10 grenn. Si 8 grenn pouse, sa vle di semans lan gen yon "Taux" 80%, li bon!
Gen de fason pou n mete plant nan tè:
Plantasyon Dirèk: Nou mete grenn nan nan gwo jaden an dirèkteman (Egzanp: Pwa, Mayi, Kalalou).
Pepinyè (La Pépinière): Nou plante grenn nan nan yon ti espas pwoteje (nan sache oswa plato) anvan n al mete l nan jaden an (Egzanp: Tomat, Piman, Chou).
Avantaj Pepinyè: Nou ka swen ti plant yo pi byen kont solèy ak lapli chaje anvan yo vin gen fòs.
Lè ti plant lan gen 4 a 5 fèy, li prèt pou l al nan gwo jaden an.
Atansyon: Fòk nou fè sa ta nan apremidi lè solèy la kouche pou plant lan pa pran chòk chalè. Nou dwe awoze l touswit apre nou fin mete l nan tè a.
Chak plant bezwen espas pou l manje ak pou l respire.
Si yo twò sere: Y ap goumen pou dlo ak limyè, rekòt la ap piti.
Si yo twò lwen: N ap pèdi espas epi move zèb ap pouse nan vid yo.
Egzanp: Mayi ka bezwen 25cm ant chak grenn ak 75cm ant chak ranje.
Règ lò nan IBI se: "Pa janm antere yon grenn pi fon pase 3 fwa gwosè li."
Si l twò fon, li pap ka soti anba tè a.
Si l twò wo, zwazo ap manje l oswa solèy ap seche l.
"Chwazi yon semans, se tankou chwazi yon fondasyon pou yon kay. Si fondasyon an fèb, kay la ap tonbe. Nan IBI, nou pa plante 'nenpòt kisa'. Nou plante sa ki gen lavi ladan l tout bon, paske nou vle rekòt nou an pale pou nou nan mache a."
[Gid Videyo Modil 4]: Gade videyo "Le choix des semences et les techniques de mise en terre" kote n ap montre kijan pou n fè yon pepinyè pwofesyonèl nan ti sache plastik.
IBI-Akademi | Agronomi AGR-100 | Modil 4 (3 Kredi) | Fondatè: Docourt Alfred | © 2026
Nòt Pwofesè: Sa plant lan bezwen pou l manje (Azòt, Fosfò, Potasyòm - NPK). Diferans ant angrè chimik ak angrè natirèl (Kompostaj). Nan IBI, nou ankouraje pwodiksyon òganik.
Tit Videyo: "Nourrir la terre : Engrais naturels vs Engrais chimiques"
Valè Modil sa a: 3 Kredi
Objektif: Konprann sa plant yo manje, konnen diferans ant angrè mineral ak òganik, epi aprann fè pwòp konpòs pa yo.
Gen 3 gwo vitamin plant lan pa ka pase san yo. Nan IBI, nou rele yo "Trinite Kwasans lan":
Azòt (N): Pou fè fèy yo vèt epi fè plant lan grandi vit.
Fosfò (P): Pou fè rasin yo solid epi ede plant lan fè flè ak fwi.
Potasyòm (K): Pou fè fwi yo gou, gwo, epi pou pwoteje plant lan kont maladi.
Lòt eleman (Mikwo-nutriman): Kalsyòm, Manyezyòm, Souf (yo bezwen yo an ti kantite).
Se angrè ki fèt nan faktori. Yo aji vit men yo ka danjere si w sèvi mal ak yo.
Avantaj: Yo bay rezilta touswit.
Risk IBI: Si w mete twòp, ou ka "boule" plant lan. Si w sèlman sèvi ak sa, tè a ap vin "mò" (di tankou ròch) apre kèk ane.
Sa a se fyète yon agro-antreprenè IBI.
Fimye: Poupou bèt (poul, kabrit, bèf) ki byen dekonpoze.
Angrè Vè (Engrais verts): Plante plant tankou "Pwa" ki bay tè a Azòt gratis.
Nan IBI-Akademi, nou montre etidyan yo kijan pou yo fè Konpòs:
Kouch Vèt: Rès manje, fèy vèt, po legim (ki gen Azòt).
Kouch Mawon: Paya sèk, vye papye kach, bwa chire (ki gen Kabòn).
Dlo ak Lè: Vire pil la chak 2 semèn pou l ka dekonpoze byen.
Apre 3 a 4 mwa, ou jwenn yon tè nwa ki rich anpil ki ka double rekòt ou.
Nan twou a: Mete l anba anvan w plante (atansyon pou l pa manyen rasin lan dirèkteman).
An kouvèti: Gaye l bò kote plant lan pandan l ap grandi.
Nan fèy (Foliaire): Flite l sou fèy yo (bon pou mikwo-eleman).
"Pa janm bliye: yon tè ki rich se yon tè ki gen lavi ladan l. Si w sèlman sèvi ak chimi, w ap touye ti bèt ak mikwòb k ap travay pou ou gratis nan tè a. Nan IBI, nou anseye nou pou nou nouri TÈ A, epi TÈ A va nouri PLANT LAN."
[Gid Videyo Modil 5]: Gade videyo "Nourrir la terre : Engrais naturels vs Engrais chimiques" kote n ap montre etap pa etap kijan pou w moute premye pil konpòs ou nan kwen jaden an.
IBI-Akademi | Agronomi AGR-100 | Modil 5 (3 Kredi) | Fondatè: Docourt Alfred | © 2026
Nòt Pwofesè: Kijan pou n goumen ak ensèk ak maladi k ap gate jaden an. Konnen lènmi yo ak zanmi jaden an. Sèvi ak remèd natirèl pou pwoteje plant yo.
Tit Videyo: "Protéger sa plantation contre les nuisibles et maladies"
Valè Modil sa a: 3 Kredi
Objektif: Idantifye lènmi plant yo (ensèk, chanpiyon, bakteri), epi konnen kijan pou n goumen ak yo san n pa detwi anviwònman an.
Nou klase lènmi yo an twa (3) gwo gwoup:
Ensèk yo (Ravageurs): Krikèt k ap manje fèy, vè k ap pike fwi, o abstract (pous) k ap souse dlo nan plant lan.
Maladi yo: Sa yo se tipikman Chanpiyon (ki fè tach sou fèy oswa ki fè plant lan pouri) oswa Bakteri/Viris (ki fè plant lan dekolore oswa tounen rabi).
Move Zèb (Adventices): Yo pa manje plant lan, men yo vòlè manje ak dlo ki nan tè a pou li.
Anvan nou sèvi ak chimi, nou sèvi ak teknik sa yo:
Asosyasyon Kilti: Plante "Lay" oswa "Zonyon" bò kote tomat pou chase ensèk yo ak sant yo.
Wotasyon Kilti: Pa janm plante menm bagay la de (2) fwa nan menm plas la (sa kase sik maladi yo).
Zanmi Jaden an: Pwoteje bèt tankou "Zandoli" oswa "Koksinèl" (Ladybugs) paske yo manje ensèk ki malfezan yo.
Yon etidyan IBI dwe konn fè remèd sa yo:
Dlo Piman ak Lay: Pile piman bouk ak lay, mete yo nan dlo pandan yon nuit, filtre l, epi flite l sou fèy yo pou chase vè ak mouch.
Dlo Savon: Yon ti savon likid melanje ak dlo ka touye anpil ti ensèk san l pa anpwazonnen manje a.
Si atak la twò fò, nou ka sèvi ak chimik, men ak anpil prekosyon:
Sekirite: Toujou mete manch long, kachnen, ak gan. Pa janm flite kont van.
Délai d'Attente: Si w flite jodi a, ou pa ka rekòlte demen. Fòk ou tann limit tan ki ekri sou bwat la (pafwa 15 jou) pou pwazon an pase.
Menm jan ak moun, yon plant ki byen manje (Modil 5) epi ki bwè bon dlo (Modil 3) ap pi difisil pou maladi anvayi l. Yon plant ki fèb se li maladi atake an premye.
"Pa janm bliye: nou plante pou nou bay moun manje, nou pa plante pou nou bay moun pwazon. Nan IBI, nou pito pèdi de (2) oswa twa (3) fwi nan men ensèk, pase pou nou vann yon rekòt ki plen pwodwi chimik k ap rann popilasyon an malad. Defann jaden w ak sajès!"
[Gid Videyo Modil 6]: Gade videyo "Protéger sa plantation contre les nuisibles et maladies" pou w wè kijan pou w rekonèt tach ki sou fèy yo (Mildiou, Oïdium) anvan yo gaye nan tout jaden an.
IBI-Akademi | Agronomi AGR-100 | Modil 6 (3 Kredi) | Fondatè: Docourt Alfred | © 2026
Nòt Pwofesè: Teknoloji nan agrikilti. Plante nan po, nan dlo (Idroponi), oswa anba tant (Sèr) pou moun ki pa gen gwo tè men ki vle pwodwi anpil.
Tit Videyo: "L'agriculture moderne : Cultiver sous serre et hors-sol"
Valè Modil sa a: 3 Kredi
Objektif: Konprann kijan pou n plante san tè (Hydroponie), kijan pou n konstwi ak jere yon sè (Serre), ak avantaj kilti anba tant.
Nan IBI, nou montre ke tè a se jis yon sipò. Si nou ka bay plant lan dlo ak vitamin (NPK) li bezwen, li pap mande tè.
Sipò Ranplasman: Nou sèvi ak sab ki lave, chabon bwa chire, fib kokoye, oswa ròch vòlkanik.
Avantaj: Pa gen maladi k ap soti nan tè a, pa gen move zèb, epi ou ka plante sou tèt kay oswa nan galri.
Sa a se nivo ki pi wo a: rasin plant yo tranpe dirèkteman nan dlo ki gen tout angrè a ladan l.
Sistèm NFT: Dlo a kouri nan ti tiyo PVC.
Rannman: Plant yo grandi 2 fwa pi vit paske yo pa bezwen "chèche" manje a, manje a vin jwenn yo nan rasin lan.
Yon sè se yon "kay" pou plant. Li fèt ak plastik espesyal oswa filè (Net-house).
Kontwòl Klima: Li pwoteje plant yo kont gwo lapli ki ka rache yo oswa solèy ki ka boule yo.
Pwodiksyon Tout Lanne: Ou ka plante tomat oswa piman menm nan sezon siklòn oswa nan gwo chalè, paske anba tant lan toujou fre.
Etidyan IBI a pa bezwen gwo enjenyè pou konstwi yon sè:
Estrikti: Sèvi ak bwa oswa tiyo PVC pou fè vout yo.
Kouvèti: Sèvi ak plastik transparan ki pa kite reyon UV detwi plant yo.
Vantilasyon: Fòk gen filè sou kote yo pou lè ka pase pou plant yo pa toufe anba chalè.
Piske se yon espas ki fèmen, si yon sèl vè antre, li ka manje tout bagay.
Ijyèn: Fòk moun ki antre nan sè a lave men yo epi netwaye soulye yo pou yo pa pote maladi bay plant yo.
"Pa janm di 'mwen pa gen tè'. Nan IBI, nou anseye nou ke entèlijans nou se premye jaden nou. Avèk yon tiyo PVC ak yon ti dlo, ou ka bay fanmi w manje epi vann nan mache. Agrikilti modèn se agrikilti ki pa gen baryè."
[Gid Videyo Modil 7]: Gade videyo "L'agriculture moderne : Cultiver sous serre et hors-sol" kote n ap montre kijan pou w moute yon ti sistèm idroponi ak tiyo PVC 4 pous nan lakou lakay ou.
IBI-Akademi | Agronomi AGR-100 | Modil 7 (3 Kredi) | Fondatè: Docourt Alfred | © 2026
Nòt Pwofesè: Kijan bèt yo ede jaden an epi jaden an ede bèt yo (fimye pou angrè, rès rekòt pou manje bèt). Baz elvaj poul, kabrit, oswa kochon.
Tit Videyo: "L'élevage intégré : Créer un écosystème rentable"
Valè Modil sa a: 3 Kredi
Objektif: Konprann baz elvaj ti bèt (poul, kabrit, lapen) ak kijan pou n sèvi ak dechè bèt yo pou n bay jaden an fòs.
Yon agro-antreprenè ki gen bèt sèlman oswa jaden sèlman ap pèdi mwatye nan richès li:
Sekirite Finansye: Si yon rekòt rate, ou ka vann yon kabrit pou w refè kòb ou.
Angrè Gratis: Poupou bèt yo se pi bon manje pou tè a (Modil 5).
Manje pou Bèt: Rès rekòt yo (pay mayi, po patat) sèvi manje pou bèt yo gratis.
Poul se bèt ki rapòte kòb pi vit (ze oswa vyann).
Poul Chè (Broilers): Yo grandi nan 6 a 8 semèn.
Poul Pon d'èz (Layers): Yo bay ze chak jou.
Ijyèn: Fòk poulaye a toujou pwòp epi gen lè k ap pase pou yo pa pran maladi "Sipit".
Sa se "Bank" peyi nou.
Manje: Yo manje zèb ak fèy pyebwa (tankou Leucaena).
Swen: Toujou ba yo vèmen (deworming) epi pa kite yo nan lapli pou yo pa pran maladi nan zong yo (Piétin).
Nan IBI, nou montre etidyan an kijan pou l fè sik sa a mache:
Jaden an: Bay bèt yo manje (pay, rès legim).
Bèt yo: Bay poupou (fimye).
Fimye a: Ale nan twou konpòs la pou l tounen angrè.
Angrè a: Tounen nan jaden an pou l fè rekòt la double.
Pou moun ki vle ale pi lwen nan teknoloji:
Nou ka elve pwason (Tilapia) nan yon basen, epi dlo pwason an (ki plen angrè natirèl) ale wouze legim yo. Sa se yon sistèm kote pwason an nouri plant lan epi plant lan netwaye dlo pou pwason an.
"Yon fèm san bèt, se yon kò ki pa gen nanm. Nan IBI, nou anseye nou pou nou mèt tout chèn nan. Lè bèt nou yo gra epi jaden nou vèt, se lè sa a nou konnen nou se vrè chèf antrepriz agrikòl. Anyen pa dwe gaspiye nan yon fèm IBI!"
[Gid Videyo Modil 8]: Gade videyo "L'élevage intégré : Créer un écosystème rentable" kote n ap montre kijan pou w konstwi yon ti poulaye anlè yon basen pwason pou w gen 2 pwodiksyon yon sèl kou.
IBI-Akademi | Agronomi AGR-100 | Modil 8 (3 Kredi) | Fondatè: Docourt Alfred | © 2026
Nòt Pwofesè: Anpil kòb pèdi apre rekòt la paske pwodwi yo gate vit. Teknik pou n seche, pou n sere, epi pou n transfòme pwodwi yo (fè farin, fè konfitir) pou yo dire pi lontan.
Tit Videyo: "Récolter et conserver : Éviter les pertes après la moisson"
Valè Modil sa a: 3 Kredi
Objektif: Aprann bon teknik pou rase rekòt la, konnen kijan pou n sere l pou l pa pouri, ak kijan pou n transfòme l pou n fè plis benefis.
Chak plant gen "Lè" pa l. Si w rekòlte l twò bonè, li pap gou. Si w rekòlte l twò ta, li ka gate nan men w.
Tomat: Nou rase l lè l kòmanse vin jòn/vèt (Vire au jaune) pou l ka mi nan wout.
Mayi: Nou tann pay la fin chèch nèt si n ap sere l, oswa nou rase l vèt si n ap vann li pou bouyi.
Atansyon: Pa janm rase anba gwo solèy cho. Fè sa byen bonè nan maten pou pwodwi a ka rete fre.
Sèvi ak bon zouti (sizo, kouto byen file) pou n pa blese plant lan oswa fwi a.
Yon fwi ki gen "mak koupe" oswa ki tonbe atè ap pouri 2 fwa pi vit pase yon fwi ki an sante.
Sèvi ak kès plastik ki gen twou oswa panyen pay. Pa janm anpile rekòt nan gwo sak plastik kote yo ka toufe anba chalè.
Nan IBI, nou montre etidyan yo kijan pou yo konbat "Imidite" ak "Chalè":
Zòn Sèk: Grenn (pwa, mayi) dwe byen chèch anvan n mete yo nan depo.
Vantilasyon: Depo a dwe gen lè k ap pase ladan l pou l pa pran mwazi.
Pwoteksyon: Mete depo a sou pye bwa oswa palèt pou l pa touche atè, pou rat ak sourit pa manje l.
Sa a se sekrè pou w fè plis kòb. Olye w vann fwi a sèlman, transfòme l:
Farin: Transfòme manyòk oswa bannann an farin. Li dire yon lanne san l pa gate.
Konfitir/Ji: Transfòme mango oswa anana ki mi anpil an konfitir pou w ka vann li pi chè.
Seche (Séchage): Seche piman oswa epis pou w fè poud.
Anvan n al nan mache, nou separe rekòt la an 3 kategori:
Premye Chwa: Pi bèl yo (pou vann chè).
Dezyèm Chwa: Sa k gen ti tach yo (pou vann pi bon mache oswa pou manje lakay).
Transfòmasyon: Sa k mi twòp yo (pou fè ji oswa konfitir).
"Pa janm rase tout jaden w pou w al jete l nan fatra paske l gate. Yon vrè antreprenè IBI se yon moun ki konn bay fatra valè. Si mango a tonbe, fè l tounen konfitir! Si bannann lan twòp, fè l tounen farin! Se konsa n ap soti nan grangou."
[Gid Videyo Modil 9]: Gade videyo "Récolter et conserver : Éviter les pertes après la moisson" kote n ap montre kijan pou w fè yon "Séchoir Solaire" (yon bwat pou w seche pwodwi ak solèy) pou w ka konsève epis ou yo.
IBI-Akademi | Agronomi AGR-100 | Modil 9 (3 Kredi) | Fondatè: Docourt Alfred | © 2026
Nòt Pwofesè: Plante se yon biznis. Kijan pou w kalkile konbe jaden an koute w ak konbe l ap rapòte w. Kijan pou w jwenn mache pou vann rekòt ou a chè.
Tit Videyo: "Devenir entrepreneur agricole : Vendre ses produits au bon prix"
Valè Modil sa a: 3 Kredi
Objektif: Aprann jere yon fèm tankou yon biznis, kalkile pwofi, epi jwenn pi bon mache pou vann rekòt yo.
Yon etidyan IBI dwe sispann di "m pral nan jaden", li dwe di "m pral jere biznis mwen".
Kaye Kontab: Toujou note sa w depanse (semans, angrè, dlo, travayè) ak sa w vann.
Amòtisman: Si w achte yon ponp dlo, li dwe peye tèt li sou 2 oswa 3 lanne rekòt.
Anpil moun pèdi lajan paske yo pa konn konbe yon pwa koute yo pou yo pwodwi l.
Fòmil IBI: (Depans Semans + Engrais + Dlo + Travayè + Transpò) / Kantite Rekòt = Pri pou 1 Mamit.
Si yon mamit koute w 100 goud pou w pwodwi l, ou pa ka vann li 110 goud (ou pap fè pwofi apre tout traka sa a).
Règ lò nan IBI: Pa plante anvan w konnen ki kote w pral vann.
Etid Mache: Gade ki lè piman ra nan mache a, se lè sa a pou w gen rekòt pa w la prèt.
Kontra alavans: Chèche restoran, sipèmaket, oswa machann nan mache a pou n antann nou sou yon pri anvan menm nou rekòlte.
Menm si se nan mache w ap vann, pwodwi w la dwe gen yon "Non".
Prezantasyon: Yon mayi ki byen netwaye, ki byen mare, ap vann pi vit pase yon mayi ki plen tè.
Sèvi ak Teknoloji: Sèvi ak WhatsApp ak Facebook pou w montre foto bèl rekòt ou yo. Kliyan yo renmen wè kote manje yo a soti.
Pou n fini kou a, chak etidyan dwe prezante yon ti pwojè:
Ki pwodwi? (Eg: Piman bouk).
Ki tè? (Eg: 1 ka tè nan tèl zòn).
Ki bidjè? (Konbe kòb li bezwen pou l kòmanse).
Ki pwofi? (Konbe l espere touche apre 3 mwa).
"Agrikilti se pi gwo biznis ki genyen sou tè a, paske moun pap janm sispann manje. Nan IBI, nou ba nou zouti pou nou pa pòv ankò. Tè a se lò, men se sèlman moun ki gen konesans k ap ka fouye l pou yo jwenn trezò a. Ale non, al pwodwi pou tèt nou, pou fanmi nou, ak pou peyi nou!"
[Gid Videyo Modil 10]: Gade videyo "Devenir entrepreneur agricole : Vendre ses produits au bon prix" kote n ap montre kijan pou w negosye ak gwo achtè san yo pa manje pwofi ou.
IBI-Akademi | Fakilte Syans Agrikòl | Fondatè: Docourt Alfred | © 2026
IBI-Akademi | Agronomi AGR-100 | Modil 10 (3 Kredi) | Fondatè: Docourt Alfred | © 2026